Svalové nerovnováhy: Ako ovplyvňujú pohyb, bolesť a zranenia

Jednou z najčastejších príčin bolesti a zranení v ľudskom tele sú svalové nerovnováhy. Svalová nerovnováha vzniká vtedy, keď existuje nevyvážený vzťah medzi dvoma svalmi alebo svalovými skupinami s opačnou funkciou. Môže ísť napríklad o rozdiely medzi pravým a ľavým bicepsom alebo o nerovnováhu medzi sedacím svalstvom a hamstringami na tej istej nohe.

Často sa však prehliada ešte dôležitejší problém – pohybová (biomechanická) nerovnováha. Tá sa netýka len jednotlivých svalov, ale spôsobu, akým sa človek pohybuje v priestore. Inými slovami, ide o to, ako chodíme, beháme a vykonávame každodenné či športové pohyby.

Pohybové nerovnováhy môžu zhoršovať svalové nerovnováhy a zároveň svalové nerovnováhy môžu prehlbovať chybné pohybové vzorce. Väčšina rehabilitačných programov však tieto dva aspekty od seba oddeľuje a len zriedka zohľadňuje, ako poruchy v chôdzi (gait cycle) ovplyvňujú svalovú rovnováhu – a naopak. Zameranie sa výlučne na „oslabené svaly“ môže priniesť krátkodobú úľavu, no bez riešenia pohybu ako celku sú dlhodobé zmeny nepravdepodobné.

V tomto článku si vysvetlíme, čo sú svalové nerovnováhy, čo sú pohybové nerovnováhy a prečo sú tieto dva javy úzko prepojené.

Svalové nerovnováhy

Existuje viacero typov svalových nerovnováh, medzi najčastejšie patria:

• nerovnováha medzi flexormi a extenzormi (svaly, ktoré telo ohýbajú vs. svaly, ktoré ho vystierajú)
• nerovnováha medzi stabilizačnými a mobilizačnými svalmi (napr. priečny brušný sval vs. priamy brušný sval)
• rozdiely medzi ľavou a pravou stranou tela
• nerovnováha medzi hornou a dolnou časťou tela
• štrukturálne asymetrie (napríklad u tenistu, ktorého telo je dlhodobo vytočené na jednu stranu v dôsledku opakovaných úderov)
• funkčné nerovnováhy – vznikajú vtedy, keď svaly neplnia svoju funkciu správne pre nedostatok koordinácie, sily alebo flexibility (napr. silový športovec, ktorý má veľkú silu, no slabú stabilitu)

Tieto nerovnováhy môžu spôsobovať bolesť naprieč celým svalovým systémom. Ako príklad si predstavme svaly vzpriamovače chrbtice (erector spinae), ktoré sa tiahnu od spodnej časti chrbta až ku krku. Ak je pravá strana výrazne aktívnejšia, kratšia a silnejšia než ľavá, aj takáto zdanlivo malá nerovnováha môže viesť k bolestiam krku, ramien, bedier či k celkovému preťaženiu pohybového aparátu.

Práve tu vstupuje do hry pohybová nerovnováha.

Pohybové nerovnováhy

Pokračujme v príklade so vzpriamovačom chrbtice. Ak má človek dlhodobo nadmerne aktívny pravý vzpriamovač a začne chodiť, behať alebo vykonávať športové pohyby, telo sa na túto stranu začne nadmerne spoliehať z hľadiska stability, sily aj rozsahu pohybu. Postupne tak vznikajú ďalšie kompenzácie v iných svalových skupinách.

Preto je dôležité riešiť asymetrie skôr, než nadmerná aktivita jedného svalu spustí reťaz kompenzačných pohybových vzorcov a ďalšie svalové nerovnováhy.

Napríklad nadmerne aktívny vzpriamovač chrbtice môže kompenzovať nedostatočnú aktivitu sedacích svalov, šikmých brušných svalov alebo prsného svalstva.

Pod pojmom „slabosť“ alebo „nedostatočná aktivita“ pritom nemyslíme izolovanú svalovú silu. Ide skôr o neschopnosť svalu efektívne spolupracovať s ostatnými svalmi a plniť svoju funkciu v konkrétnom pohybe. Sila je vždy kontextová. Človek môže mať veľmi silný biceps pri zdvíhaní činiek, no ten istý sval môže byť prakticky nefunkčný pri hode, zápase alebo komplexných pohybových úlohách.

Keď sú niektoré svaly nadmerne aktívne a iné nedostatočne zapojené, telo mení pohybové vzorce a spôsob, akým sú svaly prepojené cez myofasciálne línie (viď schéma podľa Toma Myersa – Anatomy Trains). Tieto kompenzácie vedú k neefektívnemu pohybu a zvyšujú riziko zranení.

Ako ďalší príklad si vezmime bedrové ohýbače. Ak sú skrátené a nadmerne aktívne, môžu brzdiť činnosť sedacích svalov, ktoré sú kľúčové pre extenziu v bedrovom kĺbe. Tým sa naruší prirodzené napätie prednej línie tela, zmení sa stereotyp chôdze a telo začne nadmerne využívať iné pohybové reťazce.